Muž, ktorý mohol byť majstrom sveta

David začal svoju kariéru tak ako väčšina jazdcov, na motokárach,  zúčastňoval sa ale iba súťaží v domácom Škótsku. Na medznárodnú scénu sa dostal až s Formulou 3 v roku 1991, kedy ho tesne porazil Rubens Barrichello. Nasledovala Formula 3000, kde sa David trochu zdržal, pretože tu patril iba k lepšiemu priemeru, dostal však miesto testovacieho jazdca pre Williams  v roku 1994 a po tragickej Imole sa mu uvoľnilo miesto po zosnulom Ayrtonovi Sennovi.

Je jasné že David bol pod veľkým tlakom, bol vlastne nástupcom legendy, idolu mnohých ľudí. Skončil piaty v Kanade a druhý v Portugalsku ale na posledné tri veľké ceny tím namiesto neho nasadila Mansella. V nasledujúcej sezóne mal ale plnú dôveru tímu, vyhral v Portugalsku ale na miesto pre rok 1996 mu to nestačilo a tak prestúpil do McLarenu, ktorý bol vtedy síce oveľa slabší ako Williams ale po čase sa to ukázalo ako správne rozhodnutie. Z tohto roku je známy aj jeho kiks na veľkej cene Austrálie keď pri vjazde do boxov narazil do bariréry, táto veľká cena bola známa tým že vypadli takmer všetci favoriti a druhý  Olivier Panis strácal na víťaza Damona Hilla 2 kolá.

 Rok 1996 bol síce iba o snahe udržania kroku s Williamsmi, ale v roku 1997 nastalo zlepšenie, Coulthard vyhral dve veľké ceny, tretieho víťazstva sa ale vzdal v prospech svojho tímového kolegu MIka Häkkinena, ktorý bol v tíme už piaty rok a stále sa nedočkal výhry. A vtedy sa to všetko pokazilo, teda pre Davida. Mika získal stratené sebavedomie a v roku 1998 bol nezastaviteľný a išiel si po titul, McLareny síce mali na titul, mali ale Häkkinen bol proste rýchlejší a Coulthard s tým nemohol absolútne nič spraviť, naviac v roku 1999 Coultharda sprevádzalo mnoho technických porúch, z 16 pretekov dokončil deväť a spoliehal sa na ďalšiu sezónu.

V roku 2000 sa ale do formy dostalo Ferrari a začala sa éra Michaela Schumachera, naviac Häkkinen ho opäť porazil a David prežil traumatizujúcu haváriu svojho súkeromného lietadla pred veľkou cenou Španielska. V roku 2001 sa stalo to čo David potreboval už tri roky, Häkkinen stratil formu ale nebolo mu to nič platné keďže Ferrari sa do formy dostalo. David v tomto roku bojoval o titul s Michaelom Schumacherom ale najbližšie sa k nemu dostal na rozdiel štyroch bodov po víťazstve na veľkej cene Rakúska.

Coulthardov legendárny prostredník adresovaný Michaelovi Schumacherovi na veľkej cene Francúzska v roku 2000.

V roku 2002 dúfal v zmenu, dúfal v lepšie auto a v spoľahlivú dvojku v podobe Kimiho Räikkonena, ani jedno sa mu však nesplnilo a keď v roku 2003 Räikkonen začal trápiť Schumachera pri zisku šiesteho titulu zatiaľ čo Coulthard sa motal niekde okolo piateho miesta tak ho opäť jeho tímový kolega, opäť Fín, pripravil o miesto tímovej jednotky.

Prišlo asi najhoršie čo prísť mohlo, rok 2004, je pravda že McLaren bol nespoľahlivý, ale druhá vec bola to že Coulthard sa ani raz nedostal na pódium a jeho maximom bolo štvrté miesto z veľkej ceny Nemecka, na sezónu 2005 si za neho McLaren našiel náhradu, Juana Pabla Montoyu a ponúkli Davidovi miesto testovacieho jazdca, čo ale odmietol.

Prišla ponuka od odkúpeného Jaguaru, ktorý niesol meno Red Bull a David tu jazdil po boku Christiana Kliena a Vitantonia Liuziho, počas roka dostal zmluvu do konca sezóny 2006. v roku 2006 prišla zmena v podobe Adriana Neweyho, ktorý do tímu prišiel z McLarenu. David v tejto sezóne vyrovnal svoj výsledok z roku 2004, 10. miesto v celkovom hodnotení. Roky 2007 a 2008 boli už len tieňom Davida Coultharda, v roku 2008 stačili jeho výkony iba na 16. miesto v celkovom hodnotení a táto sezóna bola aj jeho poslednou, dôvodom jeho odchodu bol aj príchod vychádzajúcej hviezdy Sebastiana Vettela.

Po svojej aktívnej karirére pôsobil v Red Bulle ako testovací jazdec a konzultant, od roku 2009 pracuje pre BBC ako expert na F1 a od roku 2011 je spolukomentátorom  a reportérom pre SkySports. Od roku 2010 do roku 2012 jazdil v DTM za Mercedes, jeden rok ako tímový kolega Ralfa Schumachera.