Gerhard Berger

Gerhardova kariéra sa začala pretekaním vo Formuly Alfasuds, postúpil však do Formuly 3, kde zvádzal súboj o titul s Ivanom Capellim. Titul síce nezískal, ale na konci tejto sezóny, sa zásluhou svojho sponzora, BMW, ktorý dodával motory tímu ATS v roku 1984,  objavil v F1 s tímom ATS. ATS patril medzi slabé tímy, ale Gerhard napriek tomu dokázal hneď v druhých pretekoch skončiť na šiestom mieste, body mu však nepriznali.

V sezóne 1985 mal pretekať za Arrows,opäť zásluhou BMW ktoré dodávalo Arrowsu motory, mal však vážnu autonehodu pri ktorej si zlomil krčnú chrbticu, a takmer zomrel. Lekári mu radili aby sezónu vynechal, ale on nastúpil na posledné dva preteky v ktorých bodoval.

V roku 1986 sa, ako inak, zásluhou BMW, dostal do nového tímu Benetton, ktorý bol nástupcom Tolemanu. Vyhral Veľkú Cenu  Mexika, a raz sa objavil na stupni víťazov, zásluhou tretieho miesta.  Víťazstvo v Mexiku mu značne pomohlo ku prestupu do Ferrari v roku 1987, tentoraz „prekvapivo“ bez BMW. Gerhard vyhral v Japonsku a v Austrálií, pravidelne sa ukazoval na stupni víťazov, a v celkovom hodnotení skončil piaty.

V nasledujúcej sezóne vyhral síce iba raz, na Veľkej Cene Talianska, ale jeho pravidelné bodovanie mu prinieslo tretie miesto v pohári jazdcov. Nasledujúca sezóna bola jeho poslednou, a zároveň najhoršou vo Ferrari, vyhral síce v Portugalsku, a dvakrát skončil druhý, ale body za jeho umiestnenia boli zároveň jeho jediné v sezóne, a tieto tri preteky boli jediné v ktorých videl šachovnicovú vlajku. Za spomenutie stojí havária v zákrute Tamburello počas tréningu na Veľkú Cenu San Marína. Bola to tá istá zákruta v ktorej sa Ayrton Senna o 5 rokov neskôr zabil.

Nasledovali tri sezóny Mclarene, po boku Ayrtona Sennu, Berger síce na Sennu nemal,ale vychádzali spolu dobre, a Berger sa stal Sennovým jediným priateľom v F1. Pomohol mu k zisku titulu v roku 1990, a Senna mu to vrátil keď ho v nasledujúcom roku v poslednej zákrute Veľkej Ceny Japonska pustil pred seba, a Gerhard vyhral. V roku 1992 bol však Williasms s Mansellom neporaziteľný, a aj Gerhard zrazu dosahoval nie o veľa horšie výsledky ako Ayrton, vyhral dve Veľké Ceny, v  Austrálií a Kanade, pričom v obidvoch pretekoch sa lídri, Senna a Mansell, vyradili navzájom.

V roku 1993 prišiel do McLarenu syn slávneho otca, Michael Andretti, a Gerhard prešiel do Ferrari, ktoré bolo v hroznom stave, príchodm Jeana Todta, sa síce dalo ako-tak dohromady, ale Gerhard aj jeho tímový kolega Jean Alesi doplácali na technické poruchy, najlepším výsledkom bolo tretie miesto v Maďarsku. Na Gerharda bol v roku 1994 vyvíjaný obrovský tlak od Ferrari, Ferrari chcelo totiž vyhrávať. Gerhard k tomu mal blízko na Veľkej Cene San Marína, musel však odstúpiť. V Nemecku sa mu to však podarilo, pričom mohol pridať víťazstvo aj v Austrálii, tam ho však predbehol Nigel Mansell.

Rok 1995 bol slabý, ferrari nestačilo na Benettoni ani na Willaimsy, a Gerhard bol porazený svojim tímovým kolegom Alesim. Na začiatku ďalšej sezóny mal priniesť oživenie v tíme Schumacher z Benettonu, s ktorým si Gerhard vymenil pre rok 1996 miesto. Tam mu bol tímovým kolegom opäť Alesi, Gerhard získal veľa pódiových umiestnení, a v Nemecku takmer vyhral, ale tri kolá pred koncom mu vybuchol motor.

V poslednom ročníku musel podstúpiť operáciu, vynechal tri preteky. Nastúpil na Veľkú cenu Nemecka, pred ktorou mu zomrel otec, a Gerhard si, akoby na jeho pamiatku, odjazdil pole position aj víťazstvo. Bolo to posledné víťazstvo Bergera aj Benettonu.

V rokoch 1998-2003 viedol program Formuly 1 tímu BMW. Potom odišiel z F1 a venoval sa svojej dopravnej spoločnosti, z ktorej 50% vymenil s výrobcom nápoju Red Bull, Dieterom Mateschitzom za 50% z tímu Toro Rosso, svoj podiel však v roku 2008 predal.