SvětFormule.cz 
Je to už takmer dvadsať rokov, odkedy z pozície prezidenta FIA odišiel Max Mosley. Človek, ktorý výrazne prispel k pokroku v bezpečnosti cestnej premávky, má ale na konte aj obrovské množstvo škandálov, ktoré mu napokon zlomili väzy.
Max Rufus Mosley sa narodil v roku 1940. Pôvodne sa mal stať politikom a túto ambíciu aj napĺňal, ale kvôli iniciatíve otca Sira Oswalda Mosleyho, ktorý založil Britskú úniu fašistov, ktorej členmi boli najrôznejší násilníci a antisemiti, mu táto ťaživá rodinná stopa zabránila dosiahnuť svoje vysnívané povolanie. Stal sa teda advokátom a v šesťdesiatych rokoch naplno prenikol do pretekania a motoristického športu.
V roku 1969 Mosley založil tím March spolu s Robinom Herdom, Alanom Reesom a Grahamom Cookerom. Pôvodné plány na existenciu tímu boli veľké, no realita ukázala náročnosť prostredia a v rokoch 1970-1976 March vyhral iba tri závody v F1, ako aj nespočetné množstvo pretekov v F2, F3 a IndyCar. Ako však Mosleyho pretekárska a inžinierska hviezda postupom času vyhasínala, rozhodol sa naplno vstúpiť do politiky.
Max Mosley vytvoril takmer neporaziteľné spojenectvo s Berniem Ecclestonom, ktoré sa ukázalo ako kľúčové v boji proti Jeanovi-Marie-Balestremu, šéfovi Medzinárodnej automobilovej federácie v rokoch 1986-1993. V roku 1994, akoby zázrakom, no s pomocou Ecclestonea, sa Mosleymu podarilo zosadiť z čela Balestreho, a stal sa neohrozeným vládcom športu, ktorým bol až do roku 2009.
Mosleyho boj s mediálnym magnátom
Mosley mal počas prezidentských období viacero škandálov, ktoré formovali históriu formuly 1, respektíve takmer prispeli k jej úplnému zániku. Či už to bola notoricky známa kauza Crashgate, špionážna aféra Spygate alebo boj medzi FIA a FOTA, čiže Asociáciou tímov formuly 1, ktorá mala zastupovať tímy v rokovaniach s Ecclestonom a vyjednať im tak lepšie podmienky.
No tým najväčším škandálom, ktorý Mosleymu napokon úplne zlomil väz, bol ten z jeho osobného života. V úvode roka 2008 sa do médií dostali fotografie Mosleyho na párty, na ktorej mali prebiehať sexuálne aktivity ladené do tematiky nacizmu a s nacistickými symbolmi. Aj vzhľadom na históriu jeho rodiny to, z pochopiteľných dôvodov, vyvolalo veľkú vlnu nevôle.
Fotografie a tajne natočené video získalo a vypustilo na verejnosť bulvárne periodikum legendárneho mediálneho magnáta Ruperta Murdocha News of the World. Téma sa stala doslova virálnou a zaplavila titulky aj ostatných bulvárnych denníkov v Anglicku, ktoré Mosleyho rozhodne nešetrili. V jednom z nich sa na titulnej strane objavilo toto: „Syn Hitlerovho sympatizanta, ktorý bojoval proti médiám kvôli zisteniu jeho sexuálnych orgií s prostitútkami,“ Mosley sa totiž v žiadnom prípade netajil tým, že je „nepriateľ slobodnej tlače“.
V novinách Murdocha uverejnili článok spolu s odkazom na minulosť Oswalda Mosleyho s titulkom: „Šéf F1 má choré nacistické orgie s piatimi prostitútkami.“ Max Mosley sa bránil obligátnymi vetami, že News of the World zasiahlo do jeho súkromia. Ukázalo sa, že informácie o sexuálnych mimo manželských aktivitách boli pravdivé, ale zvesti o tematike nacizmu už zašli priďaleko.
Vyšší súd v konaní proti News of the World prisúdil Mosleymu 60 000 libier, keďže podľa názoru sudcu neexistovali žiadne dôvody na zverejnenie fotografií z jeho stretnutia so ženami v londýnskom byte na titulnej strane novín. Sudca v rozsudku dodal, že nenašiel dôkazy o nacistickej tematike a že život pána Mosleyho je týmto príbehom zničený. Max Mosley mal byť údajne zhrozený z toho, keď sa videl na titulke vtedajších najpredávanejších novín s dôvetkom, že svoju dôstojnosť už späť nezíska.
Fotografie a video mala navyše vyhotoviť manželka pracovníka britskej tajnej služby MI5, ktorá bola jednou z prostitútok v byte. Pracovník MI5 bol následne z agentúry prepustený. Max Mosley však už do konca svojho života, ktorý ukončil vlastnou rukou a zbraňou po zistení, že jeho rakovina je v konečnom štádiu, neprestal veriť, že celá kauza bola odhalená a zinscenovaná s cieľom ho zdiskreditovať.
Nech už je pravda schovaná kdekoľvek, Max Mosley sa zapísal do dejín nielen ako kontroverzný prezident FIA, zástanca vzniku EURO NCAP a veľký obhajca bezpečnosti na cestách, ale aj ako človek, ktorý dokázal poraziť mediálne impérium Ruperta Murdocha.
