Daniel Ricciardo o okruhu Gillesa Villeneuva a Montreale

Daniel, výhra v Montreale nezemní názor na okruh Gillesa Villeneuva, je to tak?

„Naozaj nie. Je možné, že vďaka výhre som okruh začal mať rád trochu viac, no mal som ho rád od svojho prvého kola tam. Pamätám si, že keď som tam jazdil s Toro Rosso vracal som sa do pit lane a hovoril som si „to je teda okruh“. Bol som užasnutý aké dobré to bolo – a to som mal za sebou len inštalačné kolo.

Musíš nám povedať niečo viac ako toto Dan…

„Je to jednoducho absurdná zábava. Môžete preskakovať cez obrubníky a doslova skákať s autom. Je to ako návrat do motokárových čias, naozaj sa cítite ako by to tak bolo – a ja to milujem.  Môžete byť agresívny a zamerať sa na to, aby ste lizli stenu. Je tam veľa rizika ale prináša to aj veľa adrenalínu. Mohlo by byť úžasné robiť to izolovane, no so 100 000 fanúšikmi ktorí vás ženú vpred je to jednoducho mega.

Ako posudzuješ risk v porovnaní s odmenou medzi stenami?

„Je to voľba, niektorí chlapi budú hrať na istotu a obetujú pol sekundy aby to prešli čisto, ďalší vezmú riziko a budú trochu lietať aby kúsok (času) našli. Čím bližšie ste, tým rýchlejšie idete. Dajte stene pusu a budete sa cítiť poriadne dobre. Pobozkajte ju príliš tvrdo a je to!

Čo mesto?

„Úžasné. Skvelé miesta na jedenie a pitie a fakt, že Crescent Street je uzavretá kvôli párty je veľmi, veľmi cool. Celé mesto je zapojené do pretekov a dostávaš pocit, že veľká cena je naozaj vítaná.

Pravdepodobne tam bola počas minulého roka v sobotu menšia párty.

„Bola, no bol som veľmi zdržanlivý a v posteli som bol už o pol druhej. Nastane bod, keď adrenalín opadne a náhle ste úplne vyčerpaný. Pamätám si ľahnutie do postele mysliac „wow, bláznivý deň“. Našťastie bola osádka tvorená ľuďmi, ktorí udržali párty v chode. Pri raňajkách neboli veľmi svieži.“