Stane sa víťaz úvodných pretekov majstrom sveta ?

1950– Prvá Veľká Cena v F1 vôbec, konala sa vo Veľkej Británii na okruhu Silverstone a ako diváci sa jej zúčastnily aj členovia kráľovskej rodiny, vyhral tu Giuseppe Farina na Alfe Romeo, ktorý sa na konci tejto sezóny aj stal majstrom sveta, bolo to jediný krát čo sa na ostrovoch konala otváracia Veľká Cena. Štartovali tu aj legendárne tri „F“ na Alfe, Farina,Fangio,Fagioli, Fangio vypadol z prvého miesta a Fagioli skončil druhý.

1951- Bola to jedna zo štyroch Veľkých Cien Švajčiarska ktoré sa v histórii  F1 konali, vyhral  Juan Manuel Fangio  na Alfe za daždivých podmienok, stal sa majstrom sveta.

1952– Predposlednú Veľkú Cenu Švajčiarska vyhral Piero Taruffi na Ferrari, treba však podotknúť že vtedajší majster sveta , Alberto Ascari, ktorý toho roku dominoval, sa na tejto veľkej cene nezúčastnil.

1953–  V roku 1953 sa začala šesťtročná šnúra úvodných veľkých cien Argentíny, okruh v Argentíne bol vybudovaný hlavne kvôli narastajúcej popularite Juana Manuela Fangia, ale prvú Veľkú Cenu vyhral Alberto Ascari na Ferrari, ktorý sa toho roku aj stral majstrom sveta. Bol to prvý rok kedy sa konala Veľká Cena mimo Európy a pokazili ju nedisciplinovaný diváci, Fangio zrazil chlapca ktorý prechádzal cez dráhu a zomrelo ďalších 9 ľudí.

                                                                                                                           

 

 

 

 

1954;1955;1956;1957-  Na druhý pokus sa Fangiovi podarilo vyhrať domácu veľkú cenu rovnako ako aj v ďalšom roku, v oboch rokoch vyhral aj majstrovský titul. V roku 1955 to boli neskutočne horúce preteky, kedy len dvaja jazdci odjazdili celé preteky bez striedania, v ostatných autách sa vystriedali traja jazdci. Tertí rok vyhral opäť Fangio, ale na Mussovom aute, kvôli tomu že jeho sa pokazilo.Fangio aj pred ziskom svjho posledného titulu potvrdil tento mýtus a v Argentíne vyhral.

1958–  Na tejto Veľkej Cene neštartovala väčšina britských tímov, vyhral Moss na Coopery. Majstrom bol však Hawthorn takže už druhý krát sa nám ravidlo porušilo.

1959– Po zrušení Veľkej Ceny Argentíny, očividne spojenom s Fangiovym odchodom, sa úvodné preteky sezóny presunuli do Monaka, kde Jack Brabham po vypadnutí Behru a Mossa jazdiacich na prvom a druhom mieste získal prvé víťazstvo pre továrenský Cooper (Moss získal rok predtým víťazstvo pre súkromný Cooper).

1960- Otváracie preteky sa presunuli opäť do Argentíny a vyhral ich Bruce McLaren, ktorý sa majstrom sveta nikdy nestal.

1961– Večný smoliar Stirling Moss predviedol jedny z najlepších výkonov vo svojej karirére a v Monaku porazil Hilla a Guthera na Ferrari. Tohto roku sa však majstrom sveta stal práve Hill, Moss skončil tretí.

1962– Úvodné preteky sa presunuli do Holandska, svoje prvé víťazstvo tu zaznamenal Graham Hill na BRM, ktorý sa toho roku stal aj majstrom sveta.

1963– V Monaku ako naschvál vypovedal službu Lotus Jimovi Clarkovi, ktorý bol po celý zvyšok sezóny úplne spoľahlivý, po jeho vypadnutí vyhral Graham Hill na BRM. Majstrom sveta bol ale Clark.

1964-Úplne rovnaký scenár ako v roku 1963 až na to že tentoraz sa Clarkovi pokazil zadný záves a po oprave pokračoval, čo je však jedno pretože titul vyhral Surtees, Hill sa stal vicemajstrom so stratou jedného bodu.

 1965– Tento rok otvárali sezónu preteky ktoré ju dovtedy uzatvárali, Veľká cena Južnej Afriky, dominantne tu vyhral tohoročný majster sveta Jim Clark.

1966– V Monaku vyhral Jackie Stewart na BRM, favorizovaný bol Clark ale majstrom sveta sa stal niekto úplne iný, Jack Brabham na svojom vlastnom aute.

1967- Úvodná veľká cena sa konala na novom okruhu v Kyalami, kde skoro došlo k senzácii, víťazstvu súkromného jazdca Johna Lovea, išiel však príliš neskoro tankovať a tak vyhral Rodriguez. V tomto roku však bol majstrom sveta Deny Hulme.

1968– V Južnej Afrike vyhral Jim Clark, ktorý by možno toho roku aj získal titul majstra sveta nebyť jeho smrti na nemajstrovských pretekoch na Hockeinheime. Titul získal jeho tímový kolega Graham Hill, ktorý na týchto pretekoch skončil druhý.                                                                    

 

 

 

 

 

1969-    Tohoročnú Veľkú Cenu Južnej Afriky vyhrla Stewart na Matre, ktorého ale trochu ponaháňal Andretti, Stewart sa stal nakoniec aj majstrom.                      

1970–  V tomto roku prelomil Jack Brabham šnúru bez víťazstva ktorá trvala od veľkej Ceny Kanady 1967, majstrom bol ale v tomto roku jediný posmrtný majster sveta F1 Jochen Rindt.

                                                                                                                                                                                                                                                                             

1971–  V Južnej Afrike si tentoraz pripísal prvý triumf na svoje konto Mario Andretti na Ferrari, toho roku bol však majstrom sveta Stewart.

1972–  Otváracia veľká cena sa opäť presunula do Argentíny, ohromil tu nováčik Reutemann, ktorý si vybojoval pole position, všetko sa však vrátilo do starých koľají po prvých boxoch, vyhral Stewart pred Hulmem, tohoročným majstrom bol však maldý Brazílčan Fittipaldi na Lotuse.

1973– Veľká cena Argentíny patrila obhajcovi titulu Fittipaldimu, majstrom sa však posledný raz vo svojej kariére v ten rok stal Jackie Stewart.

1974– Vyhral Deny Hulme, ale dali na seba upozorniť aj Ferraristi, Regazzoni ktorý sa kvalifikoval do prvého radu a Lauda ktorý skončil druhý. Majstrom však bol úplne niekto iný, opäť Fittipaldi, tentoraz na McLarene.

1975– Veľkú cenu Argentíny mal už už na svoj dosah James Hunt na Heskethe, po jeho vlastnej chybe však vyhral Fittipaldi, opäť sa však mýtus nepotvrdil a majstrom sa stal Lauda na Ferrari.

1976– Po odchode Fittipaldiho do bratovho tímu obhájil farby McLarenu James Hunt získaním pole position aj titulu majstra sveta, víťazstvo v Kyalami však uchmatol Lauda.

1977– Sprvu to vyzeralo na víťazstvo Watsona na Brabhame alebo jeho tímového kolegu Paca, zvíťazil však Jody Scheckter na Wolfe. Tohto roku boli opäť prvé preteky sezóny v Argentíne. Majstrom bol tohto roku Niki Lauda na Ferrari.

1978 – Po dlhom čase sa mýtus potvrdil, keď Andretti na starom Lotuse 78 vyhral pred Laudom. Preteky sa konali v Argentíne.

 

 

 

 

 

1979– Jacques Laffite začína sezónu dvojnásobným víťazstvom, najprv v Argentíne, potom v Brazílii. Majstrom sveta na Ferrari sa, pred dlhým pôstom bez majstrovského titulu tejto stajne, stal Jody Scheckter.

1980– Prvú veľkú cenu 80-tych rokov vyhral Alan Jones na Williamse, hoci na rozbitej Argentínskej trati skoro dva krát havaroval, v tomto roku získal aj svoj jediný titul.

1981– Sezóna sa tentokrát otvárala v zámorí, na Long Beach kde si pozíciu najlepšieho jazdca na štartovom poli z predchádzajúcej sezóny potvrdil Jones, tohoročný majster Piquet skončil tretí.

1982– Mohli by sme očakáavť že sa v najnapínavejšej sezóne histórie F1 dozvieme meno majstra sveta už v prvých pretekoch ? Samozrejme že nie, v Kyalami viedol najprv Piquet, kým nehavaroval, potom sa dostal do čela Prost, kým nedostal defekt a neprepadol sa na ôsme miesto, potom sa však znova prepracoval dopredu a vyhral.

1983– Tentorok sa sezóna otvárala v Brazílii, v Riu, vyhral Piquet, ktorý bol aj majstrom sveta ale upútal Rosberg, ktorý začal horieť v boxoch ale potom sa aj tak dostal na druhé miesto, diskvalifikovali ho ale za zlý štart.

1984– Najprv viedol Alboreto na Ferrari, po šmysku však prevzal vedenie Lauda, ktorý ale tiež vypadol a po ňom prebral vedenie Warwick ktorému sa ale zlomil záves a tak vyhral Prost, keby vtedy len vedel že starý mazák Lauda mu vyfúkne titul o pol boda.

1985– Ak Alain Prost veril v tento mýtus, po úvodnej Veľkej cene Brazílie musel byť nadšený, vyhral pred Alboretom a de Angelisom.

1986- Brazílčania mali na trati dvoch miláčikov, Piqueta a Sennu, najprv sa o prvé miesto bil Prost so Sennom, potom ich však predbehol Piquet, ktorý ale skončil v celkovom hodnotení tretí za Prostom a Mansellom.

1987- O prvý rad sa v Brazílii delili Mansell s Piquetom, z víťazstva sa však tešil Prost, majstrom sa však stal prvý spomínaný ,Piquet.

1988– Vyzeralo to nádejne pre domáceho Sennu po kvalifikácii na prvé miesto, potom však pokazil štart a musel štartovať z boxov a skončil druhý za Prostom, nakoniec ho ešte diskvallifikovali za to že si vymenil monopost pri štarte z boxov pretože na pôvodnom sa mu zasekla jednotka, titul však tohoroku získal práve on.

1989– Senna si opäť vybojoval pole position ale v prvej zákrute zaváhal a predbehol ho Patrese, ktorý aj vyhral ale majstrom sveta sa nestal ani v ten rok ani v žiaden iný.

1990– Vo Phoenixe zvádzal súboj o prvé miesto Senna s Alesim, Senna sa však od Alesiho na konci pretekov odpútal a vyhral preteky rovnako ako celý šmapionát.

 

 

 

 

1991– Celý úvod tejto sezóny vrátane otváracej Veľkej ceny Phoenixu patril Sennovi, ktorý vo Phoenixe vyhral so šestnásťsekundovým náskokom pred Prostom na Ferarri a v tejto sezóne získal svoj posledný titul.

1992- Sezóna sa po dlhom čase otvárala v Južnej Afrike kde vyhral Mansell s dvadsaťštyrisekundovým náskokom pred svojim tímovým  kolegom Patresem, a konečne získal svoj vytúžený titul.

1993- Ayrton Senna strávil zimu 1992/1993 úvahami o tom či má pokračovať v pretekaní, rozhodol sa pre pretekanie, ktovie či svoje rozhodnutie neprehodnocoval po tom čo ho Prost porazil v Kyalami o 20 sekúnd a stal sa posledný krát majstrom sveta.

1994– V Brazílii, opäť, najprv viedol Senna, po zástavkcáh v boxoch sa však prejavili „kúzelníci“ v Benettone a Schumacher sa dostal do čela, Senna dostal šmysk a preteky nedokončil, ako je známe práve v tento rok začal Michael Schumacher zbierať svoje tituly. Udiala sa tu aj hromadná kolízia 4 pilotov, Verstappena, Irvinea, Bernarda a Brundla z ktorej bol nakoniec obvinený Irvine. 

1995– Po štrnástich rokoch sa veľká cena vrátila do Argentíny, vyhral Hill pred Alesim a Schumacherom, majstrom bol však jazdec ktorí sa postavil na najnižší stupienok, Alesi spôsobil na štarte hromadnú kolíziu po ktorej si musel vziať náhradné auto a mal šťastie že sa konal reštart. Štart je vo videu v čase 7:22.

1996- Otváracie preteky sa presunuli do Austrálie kde sa dosť dlhú dobu dobu ustálili, skoro tu prišlo ku senzácii, keď mal „malý Kanaďan“ Jacques Villeneuve nabehnuté na víťazstvo pri svojom debute, začal mu však vytekať olej a vyhral Hill, ktorý nakoniec vyhral aj titul majstra sveta a stal sa tak prvým a zatiaľ jediným jazdcom ktorého otec vyhral tiež majstrovský titul.

1997

– Veľká cena Austrálie priniesla šok keď David Coulthard na McLarene zariadil tomuto tímu výhru prvý raz od roku 1993, tohoročný majster sveta však štartoval z pole position a nebol to Coulthard, bol to Villeneuve.

1998- Môžeme nazvať víťazstvo Miku Häkkinena na tejto Veľkej cene tímovou réžio? Podla mňa nie, pretože David pustil Miku pred seba kvôli dohode o tom že kto pôjde do prvej zákruty prvého kola prvý, vyhrá preteky, Mikovi táto Davidova láskavosť priniesla víťazstvo, po tom čo sa omylom zdržal v boxoch.

1999- McLareny nevyhrali iba vďaka poruchovosti, štartovalo sa na 2 krát, prvý krát začali horieť oba Stewarty a pri druhom štarte Schumi nevyštartoval do zahrievaceho kola takže štartoval ako posledný a premiérové víťazstvo si odniesol jeho tímový kolega Eddie Irvine. Ako je známe, Mika vyhral titiul o chlp pred Schumim.

2000- McLareny opäť doplatili na svoju poruchovosť, keď sa oba pokazili a nechali tak Schumacherovy výhru zadarmo, Schumi sa v ten rok  tešil aj z prelomenia 21 ročného pôstu Ferrari bez titulu v Suzuke.

2001– Minuloročné prvenstvo si obhájil Schumacher keď tento raz porazil Coulthardov McLaren  na trati.

2002-Pamätná hromadná kolízia spôsobená Rubensom Barrichelom na štarte veľkej ceny zabezpečila jeho tímovému kolegovi pomerne ľahké víťazstvo. 

2003– Celý svet proti Ferrari, tak to asi vyzeralo na začiatku roku 2003 kedy boli pravidlá zmenené so zámerom ukončenia kráľovania jedného tímu. Zmena priniesla svoje ovocie keď sa po 53 prtekoch na pódiu neobjavil jazdec Ferrari, preteky vyhral David Coulthard, pre ktorého to bola posledná výhra v kariére.

2004– Ferrai opäť ovládlo v tejto sezóne štartový rošt, čo dokázal aj Schumacher v Austrálii keď takmer naložil Montoyovi jedno kolo. 

2005– Na tejto Veľkej Cene nám Giancarlo Fisichella pripomeul svoju existenciu keď po strategickom boji s Barrichellom vyhral. Z titulu sa však tešil jeho tímový kolega Alonso.

2006– Úvodná veľká cena sa po dlhej dobe mení, sťahuje sa do Bahrajnu kde zvádzajú napínavý súboj úradujúci majster Alonso a veterán Schumacher, Alonso vyjde z tohto súboja víťazne, a v ten rok sa stáva aj majstrom sveta.

2007–  Ročník sa opäť otvára v Austrálii kde nováčik Hamilton v MacLarene zaháji svoj vstup do sezóny pódiom, vyhral „Ice man“ ktorý v tento rok získal svoj zataiľ jediný titul majstra sveta.

2008– Jatky, tak by sa dal nezvať začiatok sezóny 2008 kedy posledné miesto znamenalo zisk jedného bodu, túto bláznivú veľkú cenu vyhral Hamilton, ktorý v Brazílii uchmatol tiul z rúk Felipemu Massovi.

2009– Môže si nový tím predstavovať lepšeí štart do sezóny ako double na štarte aj v ciely ? Asi nie, v tomto duchu víťaz pretekov Jenson Button dokončil aj celú sezónu a získal titul.

2010-Prvú veľkú cenu v novom tíme začal Fernando Alonso fantasticky keď v Bahrajne zajazdil so svojím tímovým kolegom Massom double, po napínavom roku sa však majstrom stal Vettel.

2011– Red Bull jasne v Austrálii ukázal akým smerom sa bude vyvíjať sezóna keď Vettel zvíťazil pred Hamiltonom s náskokom  22 sekúnd.

2012– Napínavé preteky, súboj medzi Red Bullmi a McLarenmi vyhral Button, ktroý mal však v polovici sezóny slabšie obdobie a tak mu titul unikol a Vettel sa zapísal do histórie ako najmladší trojnásobný majster sveta.

Teraz by to asi chcelo nejako zosumarizovať, do roku 1970 to vyzeralo že tento mýtus je pravdivý, ale potom prišlo 20 ročné obdobie kde väčšina jazdcov ktorí vyhrali úvodnú veľkú cenu, nestali sa majstrami sveta ale od 90-tch rokov je to opäť naopak a výsledné číslo počtu majstrov sveta ktorí zvíťazili v úvodnej veľkej cene je 31 pričom víťazov úvodných pretekov, ktorí neboli majstrami je 32. Skončilo to teda veľmi tesne ale ak na to ideme systematciky sme na počiatku 20-ročného obdobia kedy tento mýtus bude viac mýtus ako pravidlo, nechajme sa teda prekvapiť.