Ayrton Senna by mal 53 rokov

Boli iba traja prtekári, ktorých smrť do takejto miery otriasla motoristickým svetom, Ascari, Clark a Senna. Zatiaľ čo Ascari pôsobil dojmom vysmiateho sangvinika a Clark profesionála, Senna bol istým spôsobom podivín. Mĺkvy, zamračený, arogantný a niekedy mal nepochopitelné výbuchy, napríklad keď raz uviazol s Gerhardom Bergerom v zápche v Miláne, Ayrton spravil nepochopiteľnú vec, vytiahol kľúče zo zapalovania a vyhodil ich von oknom, keď potom nemohli kľúče nájsť, prišla ich zachrániť policajná helikoptéra. Je tiež známe že v živote mal iba veľmi málo ľudí s ktorými mal nejaký bližší, kamrátsky vzťah, a  jedným z takýchto ľudí bol priekopník bezpečnosti v F1, doktor Sid Watkins alebo technický kooperátor McLarenu, Jo Ramirez ktorému Emesrson Fittipaldi predstavil Sennu so slovami: „Práve si spoznal chlapíka, ktorý bude jedného dňa jedným z najlepších jazdcov doby.“

V čase svojej smrti bol druhým najúspešnejším jazdcom, čo sa týka víťazstiev a najúspešnejším jazdcom, čo sa týka pole positions. Ayrton neuznával kompromisy, žiadne. Prejavilo sa to hlavne pri vstupe do štyroch tímov v ktorých pôsobil, prešiel si do detailov celú zmluvu a snažil sa z toho vytažiť pre seba maximum. Známa je príhoda z roku 1983 kedy mu Ron Dennis ponúkol financovanie jeho účasti vo Formule 3 ak sa potom v F1 zaviaže McLarenu, Senna odmietol. Dôvod ? Nechcel byť pri vstupe do F1 závislí od toho či ho McLaren zoberie a chcel si vybrať tím pri vstupe do F1 sám.

Senna bol rebel, bol svojský, vytŕčal z radu a keď v roku 1981 zistil že ak chce pokačovať v pretekaní ďalej, musí so sebou priviesť sponzorov, bol rozhodnutý že sa pretekania vzdá, pretože podla neho tu malo ísť o kvalitu a nie o počet sponzorov.

Senna do F1 vstúpil s tímom Toleman a výborne sa adaptoval už na svojej prvej veľkej cene v Riu, keď svojmu tímovému kolegovi, Johnymu Cecottovi naložil dve sekundy, vo svojej druhej veľkej cene v Kyalami získal svoj prvý bod  a potom prišla známa veľká cena Monaka, pri vytrvalom lejaku sa  v devätnástom kole z trinásteho miesta štartujúci Senna prebojoval na druhé za Prosta a v tridsiatom druhom kole ho aj predbehol. V tomto kole však kvôli dažďu preteky stopli, a keďže v takomto prípade sa berie ako výsledok poradie jazdcov na začiatku kola kedy sa preteky prerušili, ako víťaz bol uvedený Prost. Brazílska automobilová federácia protestovala že nebol dôvod preteky zastavovať, povráva sa že zámerom FIA, v ktorej vtedy bolo dosť Francúzov, bolo aby vyhral Prost.

Senna mal výborný cit na odozvy motora, úplne v pohode si zvykol na turbomotor u Tolemana a pri teste zmiešaného paliva v Brands Hatch boli jeho postrehy zhodné s výpočtami inžinierov. Senna mal s Tolemanom trojročnú zmluvu ale všetkým bolo jasné že tri roky tam Senna nevydrží, no napriek tomu sa jeho prestup do Lotusu po roku v Tolemane neobišiel bez komplikácii, Alex Hawkridge, manažér Tolemanu, sa rozhodol že Sennu suspenduje do konca sezóny, myslel si že keď naňho utobí takýto nátlak, Senna si to s prestupom rozmyslí, Sennovi to však neprekážalo a Alex tým uškodil iba Tolemanu, preto ho už na Veľkú Cenu Talianska pustil.

Po prestupe do Lotusu vyhral hneď druhú veľkú cenu v Estorile na mokerej trati, kde všetkým okrem druhého v cieli naložil jedno kolo. počas troch rokov v  Lotuse zvíťazil clekovo šesť krát, možno by mal aj na titul, keby bolo auto spolahlivejšie.

Po Lotuse prišiel McLaren, v ktorom Ayrton venoval dva roky tomu aby zosadil Alaina Prosta z postu jednotky v tíme, nakoniec sa mu to podarilo a Prost odišiel do Ferrari. Samozrejme ho to zhošilo v očiach mnohých pilotov a zatriaslo to jeho pozíciou najlepšieho jazdca v histórii F1.Musíme ale chápať aj Prosta, bol v McLarene jednotkou a zrazu príde nejaký Senna, ktorý chce jeho pozíciu podkopať ? Rozdiel medzi Sennom a Prostom by som porovnal s rozdielom medzi Vettelom a Alonsom, pokiaľ mal Prost auto ušité na mieru bol neporaziteľný, rovnako ako Vettel ale Ayrton mohol jazdiť na čomkoľvek a dokázal sa dostať do prvej päťky, minimálne, rovnako ako Alonso.

Po Veľkej cene San Marína  v roku 1988, kedy dali oba McLareny všetkým svojím súperom kolo a prišli do cieľa na prvých dvoch miestac bolo jasné že majstrom sveta bude jazdec McLarenu. V tomto roku sa až v dvanástych pretekoch dostal na najvyšší stupienok niekto iný ako jazdec McLarenu, bol to Gerhard Berger na Ferrari, ktorý vyhral iba preto že nováčik v F1 Jean-Louis Schlesser vytlačil Sennu mimo trať, keď ho predbiehal o kolo. O majstrovi sa nakoniec rozhodlo v Suzuke, kde vyhral Senna a získal tak svoj prvý titul.

Z roku 1989 je pamätná Veľká cena Japonska, kedy Prost so Sennom kolidovali, Prost pokračovať nemohol ale Senna áno, Senna nakoniec aj vyhral ale bol diskvalifikovaný za skrátenie si šikany pri obiehaní Prosta, pretože s Prostom kolidoval pred šikanou a pri vracaní na trať sa neotočil aby si ju prešiel celú, proti tomuto rozhodnutiu sa Ron Dennis odvolal, odvolal sa proti zisku titulu svojho jazdca, ale FIA svoje rozhodnutie potvrdila a Senna ju obvinil že manipuluje s výsledkami v prospech Prosta.

Súboj Prost vs. Senna pokračoval aj v roku 1990, kedy v Japonsku Ayrton narazil v prvej zákrute do Prosta, obaja vypadli a Senna tým pádom získal titul. Tretí titul získal Ayrton suverénne, vyhral prvé štyri preteky a celkovo mal sedem víťazstiev a v Suzuke si mohol dovoliť taký luxus že pred seba pustil svojho tímového kolegu Gerharda Bergera, pretože počas dvoch rokov v McLarene ani raz nevyhral.

V ďalšej sezóne prišiel aktívny záves kolies a Williams, pre porovnanie, bolo to niečo také ako výfukové difúzory a Red Bull v roku 2012. V  roku 1992 teda Ayrton nemal šnacu pretože Mansell svoju konkurenciu porazil na plnej čiare a titul získal päť pretekov pred koncom sezóny s náskokom 52 bodov pred druhým Riccardom Patresem a 58 bodov pre štvrtým Ayrtonom Sennom.

V roku 1993 bol Williams opäť neporaziteľný ale už nie do takej miery. Ayrton sa ocitol v súboji o titul so svojím starým rivalom Alainom Prostom a stal sa vicemajstrom so stratou 20 bodov, Ayrton sa po tejto sezóne rozhodol prijať ponuku od Franka Williamsa, ktorý po ňom bažil už dlhšiu dobu. Zaujímavé je to že po tom ako sa to Prost dozvedel, rozhodol sa z F1 odísť. Ayrton s Alainom dokonca telefonoval a prehováral ho aby ostal, že tentoraz to bude fungovať, Prost však trval na svojom. Po Prostovom odchode spolu títo dvaja muži celkom dobre vychádzali, Ayrton po Prostovom odchode dokonca pripustil že veľká časť jeho motivácie spočívala v tom aby porazil Prosta, možno práve to bol dôvod prečo s ním chcel jazdiť vo Williamse a možno práve to bol dôvod prečo sa stali priateľmi až po Prostovom odchode z F1.

A je to tu, osudová sezóna 1994, Ayrtonovu smrť možno zapríčinila jeho vlastná vlastnosť, to že dokázal jazdiť na čomkoľvek, auto bolo totižto ešte nastavené na potreby Alaina Prosta a bolo poruchové, v úvode tejto sezóny Senna nezískal ani bod a potom prišla osudová Imola. V Sobotu to bol Roland Ratzenberger, doteraz sa presne nevie ako sa to stalo, Roland vyletel z trate v priestore, kde ho kamera nesnímala. o deň skôr vážne havaroval  Rubens Barrichello, ktorý svoj Jordan doslova zapischol do steny z pneumatík a potom prišla smrtelná Nedeľa, po tom čo JJ Lehto ostal na štarte stáť a Pedro Lamy doňho narazil, vyráža na trať pace car, preteky sa opäť rozbehnú v piatom kole a Senna si robí značný náskok na Schumachera a Bergera keď sa mu v siedmom kole, v polovici Tamburella akoby zasekne volant a narazí čelne do bariéry, preteky sú pozastavené a okolo sa zhlučia sanitky s lekármi, jazdci stoja na štartovom rošte a nikto nevie čo sa vlastne stalo. Vlastne jeden jazdec to vie, Eric Comas na Larousse, Eric išiel do boxov s poruchou a vyšiel na trať, zatiaľ čo ostatný stáli na štartovom rošte, Erica zastavia sanitky stojace na trati a pozoruje ako sa lekári snažia zachrániť Sennu, Eric chce niečo urobiť ale je bezmocný, istým spôsobom je to Ayrtonovi dlžný z Veľkej ceny Belgicka 1992, kedy mal ťažkú haváriu a Senna zastavil aby mu vypol motor a podržal hlavu.

Ako to skončilo všetci veľmi dobre vieme, Formula 1 prišla o jedného z najväčších jazdcov všetkých čias. Bolo by veľmi zaujímavé sledovať súboj Senna, Schumacher v rokoch 1994 a 1995 a ktovie koľko víťazstiev a titulov by tento velikán stihol v F1 ešte nazbierať, žiaľ to sa už nikdy nedozvieme…